Domovská stránka » Najčastejšie psychické problémy
Úzkosť (historicky – neuróza) je negatívna emócia, stav zvýšeného napätia, ktorá sa môže prejavovať širokou škálou telesných príznakov (napríklad zrýchleným pulzom, tlakom na hrudníku, dýchavičnosťou, napätím, alebo mravenčením na úrovni rôznych častí tela, nevoľnosťou a podobne). Úzkosť je často sprevádzaná obavami, podráždenosťou, pocitmi bezmocnosti, rôznymi katastrofickými predstavami, poprípade neschopnosťou sústredenia sa. Úzkosť je fyziologická reakcia, ktorá mobilizuje k výkonu človeka. Keď je však príliš silná a častá, človeka paralyzuje a z dlhodobého hľadiska znižuje kvalitu života. Záchvat úzkosti nazývame panický atak a počas života ho zažije približne 30 percent ľudí. Ak sú panické ataky častejšie a nepredvídateľné, môže sa jednať o panickú poruchu. V prípade, ak človek prežíva úzkosť nadmerne, má obavy v mnohých oblastiach svojho života, môže ísť o generalizovanú úzkostnú poruchu.
Pri úzkosti človek pociťuje akúsi predtuchu ohrozenia, na rozdiel od strachu, ktorý sa viaže na niečo konkrétne. Keď je strach častý a intenzívny, tiež môžeme hovoriť o duševnom ochorení (alebo odborne: psychickej poruche- fóbii). Napríklad, pri strachu z davov, otvorených priestranstiev, opustenia domova, či cestovania, hovoríme o agorafóbii. Ľudia sa boja mnohých vecí, pomerne časté sú: strach z výšok (akrofóbia), chorôb (patofóbia), či zvierat (napr. arachnofóbia, kynofóbia).
Ďalšia oblasť psychických problémov spočíva v emóciách, náladách, afekte v kategórii afektívnych porúch. Pojem depresia sa niekedy v bežnej reči zamieňa za smútok. Dlhodobý smútok je jedným z príznakov tohto ochorenia. Okrem smútku, skleslosti a častej plačlivosti, ľudia s depresiou strácajú potešenie z činností, ktoré im predtým robili radosť (napr. rôzne záľuby, bežné denné činnosti, sex a pod.). Mnohokrát sú podráždení, prežívajú pocity viny, hanby, kritizujú samých seba, majú pesimistické myšlienky, ktoré niekedy vyústia až do myšlienok na samovraždu. V oblasti myslenia môžu nastať problémy so sústredením, spomalené myslenie, ťažkosti s rozhodovaním, či pamäťou. Depresia sa môže prejaviť aj po fyzickej stránke, napríklad stratou energie, únavou, problémami so spánkom, zmenou stravovania (niekto začne konzumovať väčšie dávky jedla, niekto menšie v porovnaní s predošlými stravovacími návykmi) a hmotnosti, napätím v rôznych častiach tela (napríklad, zvýšené napätie svalstva na úrovni predilekčných a predisponujúcich oblastí tela). Depresia ovplyvňuje aj prah bolesti, či už zvýšenou citlivosťou na bolesť, alebo pri ťažkej depresii zníženou citlivosťou a celkovou necitlivosťou k vlastnému telu.
Na opačnom póle depresie stojí mánia. Ľudia v mánii majú veľa energie, cítia sa šťastní, euforickí, niekedy až prehnane sebavedomí, rýchlo im to myslí, majú menšiu potrebu spánku, no môžu byť aj impulzívni a správať sa riskantne. Striedanie týchto dvoch polárnych stavov sa nazýva bipolárna afektívna porucha (historicky maniodepresívna psychóza).
Typické príznaky pre depresiu, platia aj pri syndróme vyhorenia (známy aj ako Burnout syndróm). Konkrétne v pokročilej forme. Vyhorenie je zvyčajne viazané na prácu a z nej vyplývajúce zdroje stresu. Človek je frustrovaný, apatický, až nevládny, poprípade bezmocný vo vzťahu k samotnej práci, vedeniu, či kolegom a kolegyniam. Práca tak zasahuje do osobného života človeka. Ľudia so syndrómom vyhorenia si často „berú prácu domov.“
Schizofrénia je komplexné ochorenie zasahujúce do viacerých oblastí života. Príznaky schizofrénie rozdeľujeme do troch kategórií: na pozitívne, negatívne a kognitívne. Pozitívne príznaky schizofrénie sú napríklad: halucinácie, bludy (nevyvrátiteľné presvedčenia nezaložené na realite), dezorganizovanosť v správaní a reči – zvláštne, niekedy až bizarné správanie (napríklad bunda v lete), asociačné skoky, či zárazy. Negatívne príznaky sú v oblastiach, ktoré prežívajú všetci ľudia, ale u ľudí so schizofréniou sú znížené, napríklad motivácia, energia, záujem o druhých ľudí, schopnosť prežívať emócie. V tretej kategórii, tzv. kognitívnych príznakoch sa vyskytujú problémy so sústredením, pamäťou a rozhodovaním.
Niekedy ľudia zažijú udalosť, ktorá ich poznačí, či už krátkodobá akútna reakcia na stres, alebo pretrvávajúca reakcia na stresovú situáciu. Môžu to byť rôznorodé udalosti, napríklad prírodné katastrofy, trestné činy, nehody a podobne. Ak reakcia na určitú traumatizujúcu (ohrozujúcu) udalosť pretrváva, človek pri určitom spúšťacom podnete opäť naplno prežíva danú udalosť. Má tzv. flashbacky a vyhýba sa pripomínaniu danej udalosti. Vtedy možno pojednávať o posttraumatickej stresovej poruche (PTSD). Pri tejto poruche sa taktiež vyskytujú problémy so spánkom, podráždenosť, problémy s pozornosťou a nadmerným ľakaním sa.
Psychosomatické, teda duševno- telesné problémy patria ku pomerne častým dôvodom návštevy psychológa. V prípade, ak sa nenájde žiadna objektívna telesná (somatická) príčina daného problému (všetky objektívne vyšetrenia sú negatívne), alebo vznikne podozrenie na súvislosť fyzických problémov so psychickým prežívaním. Niektoré duševné problémy sa môžu pomerne priamo prejavovať na úrovni tela. Najčastejšími psychosomatickými koreláciami sú: napätie svalstva v oblasti tváre, čeľustno- sánkového kĺbu, krížovej oblasti, malej panvy, bolesť hlavy, chladné nohy a ruky, potenie, búšenie srdca, palpitácie, dýchavičnosť, dyspeptické ťažkosti, problémy s pohlavnými orgánmi (močením, sexuálnym životom), pocit stiahnutého hrdla, točenie hlavy, brnenie končatín, nedostatok energie, problémy so spánkom a iné.
Príčiny duševných porúch sú komplexné. Na ich vzniku sa podieľa základ v dedičnosti, no samotný výskyt duševných porúch v pokrvnej rodine nevysvetľuje ich vznik u konkrétneho človeka. Okrem genetických faktorov, s duševnými ochoreniami súvisia biologické faktory- neurofyziológia mozgu, neuroanatómia mozgu a funkcie endokrinných žliaz. Ďalej exogénne faktory a epigenetika. Najčastejšími spúšťačmi psychických porúch na úrovni psychiky/duše môžu byť: silné, stresujúce, či traumatizujúce udalosti, ako napríklad rozvod, úmrtie blízkeho človeka, dlhodobý stres, konfliktné vzťahy, vnútorné konflikty, nenapĺňanie svojich potrieb – frustrácia, či deprivácia. S výskytom duševných ochorení taktiež súvisí celospoločenská situácia, či už súlad človeka s kultúrou, rôzne krízy, konflikty a podobne.
V súčasnosti sú možnosti liečby pomerne dobre dostupné. Pri vážnych akútnych stavoch môže pomôcť hospitalizácia v nemocnici. Existuje široká škála liekov na psychické poruchy, ktoré predpisuje zvyčajne psychiater (niektoré môže predpísať aj praktický lekár, prípadne iný lekár, špecialista). Pre ľudí so psychiatrickou diagnózou exitujú denné stacionáre, rehabilitačné strediská, svojpomocné skupiny, chránené dielne a rôzne ďalšie podporné služby. Dnes je už však neodmysliteľnou súčasťou liečby psychoterapia. Pravidelná návšteva psychológa – psychoterapeuta môže pomôcť porozumieť danému ochoreniu, poskytnúť podporu, zmierniť príznaky, alebo aj úplne vyliečiť, či predísť návratu akútnej epizódy (relapsu) už existujúcej psychiatrickej diagnózy.